Život Prešova
online
online
V slovenských veľhorách plánujú realizovať kultúrnu pastvu
10.08.2012 Poprad
Vysoké Tatry 10. augusta (TASR) – Vo Vysokých Tatrách by chceli vytvoriť kultúrnu pastvu, ktorá by pomohla biotopom na podhorí Tatier a zároveň by mohla prilákať turistov. „Momentálne pracujeme na koncepte kultúrnej pastvy, čo je návrat miernej a neextenzívnej pastvy do horského prostredia, do bývalých kosných lúk a oblasti intravilánov,“ vysvetlil Patrik Kolesár z Tatranského okrášľovacieho spolku (TOS).
Mala by to byť regulovaná pastva, ktorá reflektuje historické a kultúrne tradície Vysokých Tatier. Hlavná myšlienka projektu je, aby sa niekoľko kusov oviec prípadne kráv páslo na vzácnych biotopoch a horských kosných lúkach, pričom ich zároveň veľmi šetrne a jemne ošetrovalo. „Druhý aspekt toho je, že sa zachovajú tradície a udržiavajú prirodzené druhy zvierat, ktoré sa tu v minulosti pásli,“ dodal Kolesár.
Zatiaľ sa uvažuje o tom, že by sa takéto zvieratá pásli na východnej strane Tatier, v oblasti Tatranskej Lomnice, na lúkach pod Cestou slobody a na kežmarskom a belianskom chotári. „Spolupracujeme na projekte s botanikmi a poľnohospodármi z vysokoškolského prostredia, ktorí nám pomáhajú, a zároveň spolupracujeme s poľským a českým hnutím. Je to vlastne celoeurópsky fenomén, ako udržiavať biotopy Natura 2000, ktoré sú lúčneho charakteru,“ zdôraznil Kolesár. TOS sa v tomto smere inšpiroval u severných susedov Slovenska, kultúrna pastva v Poľsku totiž funguje už 20 rokov.
Kedy by sa kultúrna pastva mohla dostať na horské tatranské lúky, však zatiaľ konkretizovať nevedel, keďže s projektom je spojené množstvo povolení a o pastvu ako takú je čoraz menší záujem. „Jedným z problémov bude nájsť bačov a nájsť dobytok. Ak sa nám to podarí, v Huncovciach by sme chceli vytvoriť jeden veľký košiar a odtiaľ by sme zvieratá dávali pásť na horské lúky,“ vysvetlil Kolesár.
TOS by chcel kultúrnu pastvu do Tatier pritiahnuť aj preto, aby sa z niektorých lúk odstránili traktory, ktoré tieto lúky kosia. O trávu a manažment lúk by sa namiesto nich starali zvieratá. „Nechceme, aby sa to prostredie zničilo, ani aby sa tam páslo veľa zvierat. Najšetrnejšie je vrátiť tam pôvodnú pastvu, avšak kontrolovanú,“ ubezpečil Kolesár.
„Myslíme si, že by to mohlo fungovať aj na druhej strane Tatier, malo by to prínos aj v oblasti cestovného ruchu, pretože turista by mohol vidieť tradičnú salašnícku architektúru, zároveň by bolo podmienkou, že bača musí mať tradičné druhy zvierat, musí vyrábať tradičné výrobky a musí byť v štylizovanom oblečení,“ uzavrel Kolesár.
Mala by to byť regulovaná pastva, ktorá reflektuje historické a kultúrne tradície Vysokých Tatier. Hlavná myšlienka projektu je, aby sa niekoľko kusov oviec prípadne kráv páslo na vzácnych biotopoch a horských kosných lúkach, pričom ich zároveň veľmi šetrne a jemne ošetrovalo. „Druhý aspekt toho je, že sa zachovajú tradície a udržiavajú prirodzené druhy zvierat, ktoré sa tu v minulosti pásli,“ dodal Kolesár.
Zatiaľ sa uvažuje o tom, že by sa takéto zvieratá pásli na východnej strane Tatier, v oblasti Tatranskej Lomnice, na lúkach pod Cestou slobody a na kežmarskom a belianskom chotári. „Spolupracujeme na projekte s botanikmi a poľnohospodármi z vysokoškolského prostredia, ktorí nám pomáhajú, a zároveň spolupracujeme s poľským a českým hnutím. Je to vlastne celoeurópsky fenomén, ako udržiavať biotopy Natura 2000, ktoré sú lúčneho charakteru,“ zdôraznil Kolesár. TOS sa v tomto smere inšpiroval u severných susedov Slovenska, kultúrna pastva v Poľsku totiž funguje už 20 rokov.
Kedy by sa kultúrna pastva mohla dostať na horské tatranské lúky, však zatiaľ konkretizovať nevedel, keďže s projektom je spojené množstvo povolení a o pastvu ako takú je čoraz menší záujem. „Jedným z problémov bude nájsť bačov a nájsť dobytok. Ak sa nám to podarí, v Huncovciach by sme chceli vytvoriť jeden veľký košiar a odtiaľ by sme zvieratá dávali pásť na horské lúky,“ vysvetlil Kolesár.
TOS by chcel kultúrnu pastvu do Tatier pritiahnuť aj preto, aby sa z niektorých lúk odstránili traktory, ktoré tieto lúky kosia. O trávu a manažment lúk by sa namiesto nich starali zvieratá. „Nechceme, aby sa to prostredie zničilo, ani aby sa tam páslo veľa zvierat. Najšetrnejšie je vrátiť tam pôvodnú pastvu, avšak kontrolovanú,“ ubezpečil Kolesár.
„Myslíme si, že by to mohlo fungovať aj na druhej strane Tatier, malo by to prínos aj v oblasti cestovného ruchu, pretože turista by mohol vidieť tradičnú salašnícku architektúru, zároveň by bolo podmienkou, že bača musí mať tradičné druhy zvierat, musí vyrábať tradičné výrobky a musí byť v štylizovanom oblečení,“ uzavrel Kolesár.
0
www.ZIVOTPO.sk
